Vianoce po našom!

Pred dvomi rokmi som vytvorila kolekciu vianočných pohľadníc s pracovným názvom „Veselé Vianoce praje veverička, líška, jeleň a zajačik.“ Išlo o pohľadnice inšpirované našimi lesmi a našimi zvieratkami. Mali na sebe slovenský text a žiadne Merry Christmas. Žiadne motívy, ktorých názvy ani neviem presne preložiť do slovenčiny. Roky sa k nám na Vianoce natískali ponožky na kozube, imelo a tie ohnuté červeno biele lízatka. A to ani nevravím o Santa Clausovi a soboch. Posledné roky k nám prichádzajú severskí škriatkovia a strnulý škandinávsky dizajn – nič proti nemu, ale nie je čas na niečo naše? Na slovenské Vianoce? Zrejme áno, lebo pohľadnice mali celkom úspech.

Ale čo je to NAŠE?  Niekedy mám pocit, akoby za tie desaťročia „načahovania“ sa po niečom novom = cudzom, sme my, Slováci, stratili svoju identitu. Keď som začala loviť v pamäti, na čo posledné slovensky vianočné si spomeniem, hádajte, čo mi naskočilo. Deduško Večerníček – zimná verzia, reklama na Kofolu (Ja už nemusím, ja už ho vidím…) a spomenula som si na veľmi staré pohľadnice z detstva, kde boli sýkorky a pinky na snehu a zimné idylické krajinky. To bolo ono. Zrazu sa mi zažiadalo niečo jednoduché, príjemné, možno až gýčovo ideálne, ale hlavne krásne. Pretože dizajn posledných rokov akoby zabudol na to, že cieľom je vytvárať krásu a povznášať ducha a nie šokovať!  

Tento rok som sa rozhodla vianočnú tematiku preniesť na látky. Vytvorili sme zimnú kolekciu, ktorá je trochu iná. Inšpirovali sme sa tradičnými slovenskými motívmi a dali sme im nový šat. Čerpali sme z domovov  našich prarodičov. Použili sme prírodné ľany, na ktoré sme vniesli sneh, vločky, ihličie, zimné zátišia, zvieratká a vtáčiky alebo výrazné kvety v zimných farbách – karmínová vianočná ruža, tmavozelená cezmína, hnedé šišky, čečina.

Zatúžila som po mäkkosti, útulnosti, nehe. Veď Vianoce predsa nie sú o lesku, zlate a tom všetkom materiálnom. Vianoce sú o stíšení sa, pokore, vďačnosti. Máme za sebou extrémne náročný rok a kto vie, čo nás ešte čaká. Všetci sme sa presvedčili, že spomaliť sa dá. Nevracajme sa tam, kde sme boli pred tým, ale poučme sa z dnešnej situácie a skúsme si spomenúť ako vyzerali Vianoce, keď sme boli my malí a ako to vyzeralo u babky a dedka. Akú máte emóciu? A teraz si spomeňte, aké boli Vianoce minulý rok. Akú ste mali emóciu? Akú emóciu chcete mať tieto Vianoce?

Ja milujem zlato, púdrovú ružovú, lesk a pocit luxusu. Ale tieto Vianoce bude u mňa doma prevládať ľan a motívy slovenskej zimnej prírody.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *